Účet
29. 3. 2011
Jeden muž znepokojene rozmýšľal o zmysle života a poslednom dni, najmä o poslednom súde, ktorý na nás skôr či neskôr čaká. Raz sa mu sníval tento sen:
Keď zomrel, váhavo kráčal k veľkej bráne Božieho kráľovstva. Zabúchal a prišiel mu otvoriť usmievavý anjel. Uviedol ho do veľkej čakárne pred rajom.
Miestnosť bola strohá. Vyzerala ako súdna sieň.
Muž čakal a zmocňoval sa ho čoraz väčší strach.
Anjel sa po chvíli vrátil a v ruke niesol list papiera, v hlavičke ktorého sa skvelo "účet". Muž ho vzal do rúk a čítal:
"Slnečné svetlo a šum stromov, sneh a vietor, let vtákov a tráva. Vzduch, ktorý dýcha a pohľad na hviezdy, večery a noci..."
List bol nekonečne dlhý.
"...úsmev detí, oči dievčat, svieža voda, ruky a nohy, červená farba rajčín, pohladenia, piesok na plážach, prvé slovo tvojho syna, olovrant na brehu jazera v horách, bozk vnúčaťa, morské vlny..."
Čím bol list dlhší, tým bol muž nervóznejší.
Aký bude účet? Ako a čím môže splatiť všetky tie veci, čo dostal?
Kým s narastajúcou úzkosťou čítal, prišiel Boh.
Poklopal mu na plece.
"Pozval som ja," povedal s úsmevom, "až do konca sveta. A urobil som to naozaj s radosťou!"
Boh pozná len slovo "ďakujem."